Tuki, Kobi a tajomný podmorský tunel

Tuki, Kobi a tajomný podmorský tunel

Dobrodružná rozprávka na dobrú noc

MODROMORIE

ROZPRÁVAČ: Hlboko pod modrou hladinou mora, tam, kde sa slnečné lúče trblietajú vo vode ako tisíce malých hviezdičiek, leží čarovný svet menom...

MODROMORIE.

Bublinky pomaly stúpajú k hladine.

BLUP... BLUP... BLUP...

Farebné rybičky sa preháňajú pomedzi koraly.

Morské rastlinky sa jemne kolíšu.

A práve tam sa začína ďalšie dobrodružstvo dvoch kamarátov.

Malej zvedavej korytnačky Tuki...

a kraba Kobiho, ktorý si všade so sebou nosí svoj maličký domček.

Mušličku.

Teda...

skoro všade.

Kobi totiž tvrdí, že keby ju niekedy zabudol doma, musel by sa po ňu vrátiť.

Lenže keďže jeho domov je práve tá mušlička...

vlastne ju doma zabudnúť nemôže.

RANNÁ PRECHÁDZKA

ROZPRÁVAČ: Jedného krásneho rána si Tuki veselo plávala pomedzi koraly.

TUKI: „Dobré ráááno, Modromorie!“

ROZPRÁVAČ: Pod ňou cupital Kobi.

ŤAP... ŤAP... ŤAP...

Tuki trochu zrýchlila.

Kobi zrýchlil tiež.

ŤAP! ŤAP! ŤAP! ŤAP!

Tuki pridala ešte trošku.

A Kobi už cupital zo všetkých síl.

ŤAP-ŤAP-ŤAP-ŤAP-ŤAP!

KOBI: „Tukiii! Počkaj!“

ROZPRÁVAČ: Tuki sa otočila.

TUKI: „Čo je?“

KOBI: „Ja mám síce osem nôh... ale ani jedna z nich nie je plutva!“

ROZPRÁVAČ: Tuki sa rozosmiala.

TUKI: „Dobre, dobre. Budem plávať pomalšie.“

ROZPRÁVAČ: Kobi si poriadne vydýchol.

KOBI: „Ďakujem. Moje nohy práve jednomyseľne hlasovali za prestávku.“

TAJOMNÝ TUNEL

ROZPRÁVAČ: Vtom Tuki zastala.

Pred nimi sa týčil obrovský skalný oblúk obrastený modrými, ružovými a fialovými koralmi.