Riška vyráža do sveta

Kdesi ďaleko za zeleným kopcom, za tromi lúkami a jedným veľmi starým dubom stála malá chalúpka.

Nebola to však obyčajná chalúpka.

Bola taká maličká, že keby si pred jej dvere položil svoju topánku, pravdepodobne by bola väčšia než celá jej kuchyňa.

A práve v tejto chalúpke bývala myška Riška.

Riška bola malá sivohnedá myška s guľatými uškami, dlhým chvostíkom a očami, ktoré sa stále niekam zvedavo pozerali.

Bola totiž neuveriteľne zvedavá.

Keď niekde niečo zašušťalo, Riška tam musela ísť.

Keď niečo zabúchalo, Riška tam musela ísť.

A keď raz v noci začula spod postele „Krrrr... krrrr...“, opatrne nakukla pod posteľ.

„Kto je tam?!“ spýtala sa.

Chvíľu bolo ticho. Potom zasa: „Krrrr...“

Riška opatrne nakukla pod posteľ a našla tam orech.

„Ty si ma vystrašil!“ povedala mu.

Orech nič.

„Aspoň sa ospravedlň.“

Orech stále nič.

Riška pokrútila hlavou.

„Dobre. Tak zajtra ťa zjem.“

A pokojne si ľahla spať.

Taká bola Riška. Trošku odvážna. Trošku tvrdohlavá. A veľmi, veľmi zvedavá.

Každé ráno vyšla Riška pred chalúpku a pozerala sa na cestu, ktorá viedla cez lúku až niekam za veľký kopec. Nikdy nevedela, kam presne pokračuje.

„Možno vedie k moru. Alebo do hôr. Alebo... do obrovskej syrárne!“ hovorievala si.

Pri tej poslednej možnosti sa jej vždy rozžiarili oči.

O svete za kopcom jej kedysi rozprával starý dedko Myšiak. Vraj existujú lesy také veľké, že v nich môžeš kráčať celý deň a stále si pod stromami. Existujú rieky, cez ktoré sa nedá preskočiť ani tým najväčším žabím skokom. Existujú hory, ktorých vrcholky sa dotýkajú oblakov. A žijú tam zvieratá, ktoré Riška nikdy nevidela. Medv