Hviezdička, ktorá sa bála zostúpiť: Lumi

Hviezdna obloha – Hviezdička, ktorá sa bála zostúpiť

Rozprávka na dobrú noc

ROZPRÁVAČ: Vysoko, veľmi vysoko nad našimi hlavami je miesto, ktoré cez deň takmer vôbec nevidíme.

Ukáže sa až vtedy, keď slnko zapadne za obzor, mestá pomaly stíchnu a deti sa uložia do svojich postieľok.

Volá sa...

ROZPRÁVAČ: Hviezdna obloha.

Nie je to však obyčajná obloha.

Je to čarovný svet malých hviezdičiek.

Každá z nich má svoje meno, svoj malý domček medzi obláčikmi a svoju vlastnú lampášikovú žiaru.

A každú noc dostanú niektoré hviezdičky veľmi dôležitú úlohu.

Zostúpia o kúsok nižšie k Zemi a rozprávajú deťom príbehy, aby sa im krásne zaspávalo.

ROZPRÁVAČ: Jedného večera sa obloha zafarbila do tmavomodrej.

Mesiac sa pomaly vyhupol spoza obláčika a hviezdičky sa jedna po druhej rozsvecovali.

ROZPRÁVAČ: Cink...

Rozsvietila sa prvá.

Cink...

Druhá.

Cink...

Tretia.

A celkom na kraji Hviezdnej oblohy sa rozsvietila aj malá hviezdička menom Lumi.

Lumi bola zo všetkých hviezdičiek jedna z najmenších.

Mala päť mäkkých zlatých cípov, maličký lampášik a keď sa usmiala, jej svetlo bolo teplé ako svetielko pri detskej postieľke.

Lenže dnes večer sa Lumi neusmievala.

Sedela na malom obláčiku, objímala svoj lampášik a pozerala dolu na Zem.

MESIAC hlboký, láskavý, pokojný hlas: Dnes je tvoj veľký večer.

ROZPRÁVAČ: Bol to starý Mesiac.

Každú noc dohliadal na všetky hviezdičky.

Vedel, ktorá hviezdička má kam letieť, ktoré dieťa potrebuje veselý príbeh a ktoré potrebuje pred spaním trochu upokojiť.