Čudolín a noc nad oblakmi
Existuje jedno mestečko, ktoré nenájdeš na žiadnej mape - volá sa Čudolín. Keď príde noc a hodiny na veži odbijú deväť, celé mestečko sa môže zdvihnúť zo zeme a vydať sa na cestu ponad oblaky. Malý Timo tak jednej noci spozná Čudka, chlpatého strážcu s obrovskými ušami, a spolu sa vydajú na prvú z mnohých tajomných nočných ciest.
ROZPRÁVAČ: Existuje jedno mestečko, ktoré nenájdeš na žiadnej mape.
Volá sa Čudolín.
Cez deň vyzerá úplne obyčajne. Má malé domčeky, námestie, pekáreň, školu aj vysokú vežu s hodinami.
Lenže keď príde noc...
Čudolín sa presťahuje.
Nikto nevie kam.
A práve dnes sa začína naše prvé dobrodružstvo.
V jednom modrom domčeku pri hodinovej veži býval malý chlapec menom Timo.
Už ležal v posteli, keď začul:
Cŕŕŕn... Cŕŕŕn...
Hodiny na veži odbili deväť.
Timo zavrel oči.
Vtom sa jeho posteľ celkom jemnučko zatriasla.
TIMO: Čo to bolo?
ROZPRÁVAČ: Zatriaslo sa okno.
Cinkli poháriky v kuchyni.
A potom...
Fúúúúú!
Celé mestečko sa pomaly zdvihlo zo zeme.
Domčeky, stromy, námestie, fontána - dokonca aj lavička, na ktorej popoludní sedával starý pán Bonifác.
Všetko stúpalo vyššie a vyššie.
Timo vyskočil z postele a pribehol k oknu.
TIMO: Jéééj!
ROZPRÁVAČ: Pod Čudolínom nebola zem.
Boli tam...
oblaky!
Čudolín plával po nočnej oblohe ako veľká loď.
Okolo okien poletovali malé hviezdičky a mesiac bol tak blízko, že Timo mal pocit, že by sa ho mohol dotknúť.
Vtom na jeho okno niečo tichučko zaklopalo.
Ťuk. Ťuk. Ťuk.
Za sklom sedel maličký chlpatý tvor s dlhými uškami.
TIMO: Kto si?
ČUDKO: Ja som Čudko. Strážim Čudolín, keď cestuje.
TIMO: A kam letíme?
ROZPRÁVAČ: Čudko sa usmial.
ČUDKO: To nikdy nevieme.
ROZPRÁVAČ: Timo otvoril okno a Čudko skočil na parapet.
ČUDKO: Ale jednu vec musíš vedieť.
Keď Čudolín cestuje, všetky deti musia spať. Inak mestečko nenájde cestu domov.
Informácie o rozprávke
Dobrodružstvo sa ešte nekončí
Objavte ďalšie rozprávkové dobrodružstvá.
Objaviť ďalšie príbehy