Bábika, ktorá sa naučila tancovať

Bábika, ktorá sa naučila tancovať

Rozprávka na dobrú noc

ROZPRÁVAČ: V jednom malom domčeku, na konci tichej ulice, bývalo dievčatko menom Dorotka.

Dorotka mala vo svojej izbičke veľa hračiek. Farebné kocky, plyšového medvedíka, dreveného koníka aj veľkú škatuľu plnú pasteliek.

Ale zo všetkých hračiek mala najradšej jednu.

Bábiku menom Lili.

Lili mala dlhé hnedé vlasy, modré očká a krásne ružové šaty, ktoré sa pri každom pohybe jemne zavlnili.

Každý večer si ju Dorotka uložila vedľa seba do postele.

A práve tam jej rozprávala svoje najväčšie tajomstvá.

Jedného večera, keď za oknom svietil veľký mesiac, Dorotka bábiku objala a potichučky jej povedala:

DOROTKA nežne, detsky: „Lili... vieš, čo by som si zo všetkého najviac želala?“

ROZPRÁVAČ: Samozrejme, bábika neodpovedala.

Aspoň nie vtedy, keď bola Dorotka hore.

DOROTKA: „Želala by som si, aby si vedela tancovať.“

ROZPRÁVAČ: Dorotka sa usmiala.

DOROTKA s nadšením: „Keby si vedela tancovať, ukázala by som ťa všetkým deťom. A povedala by som im: Pozrite! Toto je moja Lili. Moja bábika vie naozaj tancovať!“

ROZPRÁVAČ: Potom bábiku pobozkala na čelo.

DOROTKA tichučko: „Dobrú noc, Lili.“

ROZPRÁVAČ: O chvíľku už Dorotka pokojne spala.

Izbička stíchla.

Tik...

tak...

tik...

tak...

ozývali sa hodiny.

Mesačné svetlo pomaly putovalo po podlahe, až sa dotklo Lilinej tváre.

A vtedy...

Lili otvorila oči.

LILI prekvapene, ale potichu: „Dorotka si želá, aby som vedela tancovať...“